Preview

Қазақстанның электроника өнеркәсібіндегі инновациялық өсудің қозғаушы күші ретінде университет пен өнеркәсіп арасындағы серіктестік

https://doi.org/10.52821/2789-4401-2025-3-81-90

Толық мәтін:

Аңдатпа

Осы зерттеудің мақсаты – университет пен өнеркәсіп арасындағы ынтымақтастықтың (UIC) халықаралық модельдерін жүйелі түрде талдау және олардың Қазақстан Республикасының электрондық өнеркәсібі жағдайында қолданылу мүмкіндігін бағалау. Экономиканың индустриялануы мен цифрлануының стратегиялық маңыздылығын ескере отырып, университеттер мен өнеркәсіп арасындағы тиімді ынтымақтастық елдің ғылыми-технологиялық әлеуетін дамытудың негізгі факторы ретінде қарастырылады.
Зерттеу әдістемесі Scopus дерекқорынан екі іздеу сұранысының негізінде іріктелген 17 ғылыми жарияланымның контент-талдауына негізделген, олар эмпирикалық және теориялық шолулық еңбектерді қамтиды. Айқындалған модельдер мен тәсілдер Қазақстанның электрондық өнеркәсібінің қазіргі жағдайымен және мәселелерімен салыстырылып, халықаралық тәжірибені ұлттық контекске бейімдеуге мүмкіндік берді.
Зерттеудің бірегейлігі – халықаралық теориялық және практикалық әзірлемелерді университеттер мен өнеркәсіп арасындағы ынтымақтастық саласында дамушы инновациялық экожүйесі бар елдің жоғары технологиялық саласын жаңғырту міндеттерімен кешенді байланыстыруға жасалған талпыныста. Бұл жұмыс дамушы елдердің жағдайында UIC модельдерін салалық және өңірлік деңгейлерге бейімдеу бойынша әдебиеттегі олқылықты толықтырады.
Зерттеу нәтижесінде университет пен өнеркәсіп арасындағы ынтымақтастықтың бес негізгі моделін дамыту қажеттілігі негізделді — бірлескен зертханалар, Living Labs (тірі зертханалар), делдалдық құрылымдар, халықаралық ынтымақтастық және мемлекеттік бағдарламалар — және олардың Қазақстанда іске асырылуының нақты бағыттары ұсынылды. Зерттеу қорытындылары мемлекеттік саясатты қалыптастыруда, университеттердің стратегияларын әзірлеуде және бизнес-пен бірлескен бастамаларды жоспарлауда пайдаланылуы мүмкін.

Авторлар туралы

К. Қ. Хасенова
Л.Н. Гумилев атындағы Еуразия ұлттық университеті
Қазақстан

Алматы



Ж. Ө. Мұхамеджанов
Л.Н. Гумилев атындағы Еуразия ұлттық университеті
Қазақстан

Алматы



Р. Д. Досжан
л-Фараби атындағы Қазақ Ұлттық университеті
Қазақстан

Алматы



Әдебиет тізімі

1. Hou B., Hong J., Wang H., Zhou C. Academia–industry collaboration, government funding and innovation efficiency in Chinese industrial enterprises // Technology Analysis & Strategic Management. – 2018. – P. 1–17. – DOI: 10.1080/09537325.2018.1543868.

2. Shvetsova O.A., Lee S.-K. Living Labs in University–Industry Cooperation as a Part of Innovation Ecosystem: Case Study of South Korea // Sustainability. – 2021. – 13(11). – 5793. – DOI: 10.3390/su13115793.

3. Мухамеджанов Ж.У., Хасенова К.К., Нурпеисова Н.С., Макишева Ж.А. Роль государства в инновационном развитии электронной промышленности Казахстана // Вестник Казахского университета экономики, финансов и международной торговли. – 2024. – № 2(55). – DOI: 10.52260/2304-7216.2024.2(55).27.

4. Mahdad M., Minh T.T., Bogers M., Piccaluga A. Joint university–industry laboratories through the lens of proximity dimensions: Moving beyond geographical proximity // International Journal of Innovation Science. – 2020. – 12(4). – P. 433–456. – DOI: 10.1108/IJIS-10-2019-0096.

5. Cirella S., Murphy S. Exploring intermediary practices of collaboration in university–industry innovation: A practice theory approach // Creativity and Innovation Management. – 2022. – 31(2). – P. 358–375. – DOI: 10.1111/caim.12491.

6. Steinmo M., Rasmussen E. The interplay of cognitive and relational social capital dimensions in university–industry collaboration: Overcoming the experience barrier // Research Policy. – 2018. – 47(10). – P. 1964–1974. – DOI: 10.1016/j.respol.2018.07.004.

7. Walsh J.P., Lee Y.-N., Nagaoka S. Openness and innovation in the US: Collaboration form, idea generation and implementation // Research Policy. – 2016. – 45(8). – P. 1660–1675. – DOI: 10.1016/j.respol.2016.04.013.

8. Corsi S., Feranita F., Hughes M., Wilson A. Universities as Internationalization Catalysts: Reversing Roles in University–Industry Collaboration // British Journal of Management. – 2023. – 34. – P. 1992–2014. – DOI: 10.1111/1467-8551.12676.

9. Hansen I.-E., Mork O.J., Welo T. Managing Knowledge in Manufacturing Industry: University Innovation Projects // In: Ferreira J., Rammal A., Pereira A. (Eds.) Multidisciplinary Contributions to the Science of Creative Thinking. – Springer, 2020. – P. 857–875. – DOI: 10.1007/978-3-030-29996-5_69.

10. Chen H., Song X. Collaboration and knowledge networks: A framework on analyzing evolution of university–industry collaborative innovation // Proceedings of the 1st Workshop on AI + Informetrics (AII2021). – 2021. – URL: http://ceur-ws.org/Vol-2931/paper6.pdf

11. Rossoni A.L., Vasconcellos E.P.G., Rossoni R.L.C. Barriers and facilitators of university–industry collaboration for research, development and innovation: A systematic review // Journal of Knowledge Management. – 2024. – DOI: 10.1108/JKM-11-2022-0896.

12. Chesbrough H., Vanhaverbeke W., West J. (Eds.). Open Innovation: Researching a New Paradigm. – Oxford: Oxford University Press, 2006.

13. Fitriasari N.S., Sensuse D.I., Hidayat D.S., Purwaningsih E.H. A systematic literature review on university collaboration in open innovation: Trends, technologies, and frameworks // The Electronic Journal of Knowledge Management. – 2024. – 22(1). – P. 40–58. – URL: https://www.ejkm.com

14. Skute I., Zalewska-Kurek K., Hatak I., de Weerd-Nederhof P. Mapping the field: a bibliometric analysis of the literature on university–industry collaborations // Journal of Technology Transfer. – 2019. – 44(3). – P. 916–947. – DOI: 10.1007/s10961-017-9637-1.

15. Nsanzumuhire S.U., Groot W. Context perspective on university–industry collaboration processes: A systematic review of the literature // Journal of Cleaner Production. – 2020. – 258. – 120861. – DOI: 10.1016/j.jclepro.2020.120861.

16. Sjöö K., Hellström T. University–industry collaboration: A literature review and synthesis // Industry and Innovation. – 2019. – 26(2). – P. 115–141. – DOI: 10.1080/13662716.2018.1412536.

17. Mascarenhas C., Ferreira J.J., Marques C. University–industry cooperation: A systematic literature review and research agenda // Science and Public Policy. – 2018. – 45(6). – P. 745–758. – DOI: 10.1093/scipol/scy003.

18. Wang Y., Shuib L., Norman A.A., Tajudeen F.P. The factors influencing university-driven technology transfer with SMEs: A systematic literature review // International Conference on Applied Human Factors and Ergonomics (AHFE 2024). – 2025. – DOI: 10.1007/978-3-030-29996-5_69.

19. Etzkowitz H., Leydesdorff L. The Dynamics of Innovation: From National Systems and “Mode 2” to a Triple Helix of University–Industry–Government Relations // Research Policy. – 2000. – 29(2). – P. 109–123. – DOI: 10.1016/S0048-7333(99)00055-4.

20. Hajrizi E., Berisha Shaqiri A. Mapping the evolution of university–industry collaboration: A systematic literature review and future research agenda // Journal of the Knowledge Economy. – 2024. – DOI: 10.1007/s13132-024-01688-z.


Рецензия

Дәйектеу үшін:


Хасенова К.Қ., Мұхамеджанов Ж.Ө., Досжан Р.Д. Қазақстанның электроника өнеркәсібіндегі инновациялық өсудің қозғаушы күші ретінде университет пен өнеркәсіп арасындағы серіктестік. Central Asian Economic Review. 2025;(3):81-90. https://doi.org/10.52821/2789-4401-2025-3-81-90

For citation:


Khasenova K.K., Mukhamejanov Zh.U., Doszhan R.D. University-industry partnership as a driver of innovative growth in Kazakhstan’s electronics industry. Central Asian Economic Review. 2025;(3):81-90. (In Russ.) https://doi.org/10.52821/2789-4401-2025-3-81-90

Қараулар: 11


ISSN 2789-4398 (Print)
ISSN 2789-4401 (Online)